Ako to v školstve (ne)funguje.

Počúvala som len nedávno rozprávku Bračok vtáčok a veľmi sa mi páčila. Moderátori následne rozoberali aký horor z toho vyšiel, keď na macochu kameň padol. To však nepoznajú moju rozprávku. Však počúvajte. V hlavných úlohách hrajú Pat- pravdepodobne poradca MF SR a Mat- pravdepodobne poradca MŠVVaŠ.

Kde bolo a nebolo, bola tu raz jedna Európska únia( ďalej len EU). V tej EU sa raz do roka europoslanci schádzali a keď už títo nadarmo platy brať nechceli vyhútali, že by bolo potrebné na Slovensku funkčnú klasifikáciu prerobiť. Veď len povážte celé základné školstvo len pod jedným jediným kódom bolo a oni z toho nevedeli vydedukovať, koľko kriedy minula učiteľka na I. stupni, koľko učiteľ na II. stupni, koľko v špeciálnej triede na I. stupni a koľko v špeciálnej triede na druhom stupni. A to teda nebolo s kostolným poriadkom. Preto rozhodli, že predsa musia povolať k sebe radcov, aby im tí poradili ako to poriešiť majú. I vyhlásili výberové konanie na túto dôležitú funkciu. Prihlásilo sa veľa záujemcov. Verte však že vybrali spravodlivo a nestranne ako to už v EU a u nás na Slovensku býva: Pata a Mata. Dlho predlho títo dvaja hútali až vyhútali , že najlepšie bude školstvo pekne krásne na samostatné kúsky rozkrájať . I poslanci sa zaradovali a naskutku hneď zákon schválili . No neuveriteľná vec sa stala. Ekonómky v školách sa začali búriť, že ako to majú teraz účtovať a všetko evidovať. No nezľakli sa naši dvaja majstri tejto výzve. I hneď vyrazili do terénu. Hneď v prvej škole ich milo privítali, usadili i o všetkých problémoch oboznámili. Vraj elektrika, plyn či voda to všetko sa zavádzalo v čase, keď ešte Slovensko nechyrovalo , že do EU vstúpi a preto nemajú samostatné odberné miesta pre I. či II. stupeň. Pat s Matom hlavou krútili, ako takúto vec kedysi naši predkovia nemohli vedieť. No nezľakli sa ťažkej úlohy rozdeliť merače. Najprv do nich poriadne kladivami búchali. No toto boli kvalitné merače a tak sa im ich rozdvojiť nepodarilo. Pat preto zabehol do obchodu a priniesol miestnej pálenky. Pili a pili, až sa im merače vskutku deliť pred očami na dvoje začali. I potešili sa svojmu úspechu a unavene zaspali. No na druhý deň koťuha merač zasa bol v celku. I nahnevali sa na tú neprávosť, no odradiť sa nedali. Zobrali pílku a krájali a rezali až sa im pot lial. Keď boli s prácou hotoví tu im ekonómka ďalšiu ťažkú úlohu dala. Treba tiež rozdeliť kancelárske, čistiace potreby, inventár či telefón. Ťažká to bola práca oj veru nezaplatená. No oni nebanovali. Všetko bez rečí rezali, pílili i ťali. Keď už všetko bolo spravodlivo podelené tu ekonómka tichým hláskom riekne, že ako má riaditeľa poriešiť. Veď on je riaditeľom i pre I. stupeň, i pre II. stupeň, pre špeciálne triedy, družinu, jedáleň ba aj centrum voľného času. A tak Pat a Mat išli riaditeľovi na dvere klopať. I kričal jak o život, lebo istotne ho to bolelo ako ho tí dvaja pílili. No nič nepomáhalo hrozby ani prosby. Zákon je zákon a aj riaditeľ sa ním musí riadiť, či sa mu to páči, alebo nie. Keď prácu dokonali prišiel na rad zástupca riaditeľa. I ten sa ukrutne bránil, tak ako aj kurič , ekonómka či upratovačky. Skôr ako ekonómka dokonala zašeptala, že veď aj učitelia sa navzájom zastupujú I. stupeň zastupuje druhý a naopak. A tak postupne brali učiteľov presne spravodlivo ako od januára zastupovali a podľa toho, koľko zastupovali im buď prštek na nôžke urezali, alebo i celú hlavu. Ako tak rezali tu niekto v zborovni zaklope na dvere. To deti prišli orodovať , aby ich zbavili zlej matematikárky. Ale Pat a Mat im túto službu nemohli poskytnúť, lebo práve ona od januára nikde nezastupovala. I poslali ich pekne s dlhým nosom do triedy. No vtedy jedného žiačika neboráčika napadla spásna myšlienka. Veď matikárka učí časť úväzku v centre voľného času! A tak Pat a Mat poslali aj poslednú matematikárku na druhý svet. Keď všetko dokonali v tejto škole podali si ruky a išli do ďalšej. Neprestali až kým celú republiku neobehali a všetkých nezamordovali. Bolože to radosti na ministerstve aj v EU , že už žiadne ponosy na školstvo nie sú. Ba aj žiaci sa vo všetkom zlepšili, lebo sa museli učiť sami na vlastných chybách. Veď život je najlepší učiteľ. A tak Pat a Mat nielen kráľovskú odmenu za vykonanú prácu dostali, ale tiež Nobelovu cenu za ekonómiu. V školstve sa už nikto viac nesťažoval na plat či byrokraciu a preto sa táto rozprávka končí tak šťastne.Že táto rozprávka je pravdivá vám iste dosvedčí každá ekonómka na škole. A potom, že si tu vraj nežijeme ako v rozprávke.

Príspevok venujem všetkým ekonómkam škôl. Sestry moje milé ak vám príde akákoľvek kontrola a bude do vám rýpať , že ste niečo správne nezaradili spomeňte si na túto rozprávku a dajte im ju prečítať. Možno potom aj kontrolóri pochopia aké je to celé uletené.