Ako to v školstve (ne)funguje.

Iste ste už všelijakú verziu o dvanástich mesiačikoch počuli či čítali. No takú verziu ako vám ja teraz porozprávam ste isto iste nepočuli. Bude upravená a prerobená- snáď mi to Dobšinský odpustí. Táto paródia- aby ma každý správne chápal , nemá za účel haniť toto literárne dielo, ale má poukázať na nedostatky , chyby a absurdné situácie, ktoré sa okolo nás všetkých dejú. Tu v hlavných úlohách hrá Maruška- ekonómka školy, Marfuša- bývalá ekonómka, macocha- riaditeľ školy, Holena- personál školy, Slnko- starosta, Vietor- hlavný kontrolór, Dvanásť mesiačikov- poslanci obecného zastupiteľstva z toho Veľký Sečeň- policajt vo vyššej funkcii teda veľké zviera, Snehová kráľovná- riaditeľka škôlky. .

Kde bolo tam bolo, bola raz mladá Maruška. Keď ju otec ( vysoká škola) zo svojho domu vyprevádzal nezabudol jej prízvukovať, aby sa len dobre jeho rád držala a stále sa ďalej vzdelávala. I odišla Maruška bývať k Macoche, lebo tá jej hory doly nasľubovala, ako jej len dobre bude. Maruška zdedila prácu po Marfuše , ktorá tesne predtým odišla od nich preč. Maruška nebola lenivá. Avšak to ,čo po Marfuše zdedila ju budilo zo sna a prenasledovalo. Všetko akoby pred dvadsiatimi rokmi v tom hospodárstve zaspalo , lebo nič sa tam od pádu komunizmu nezmenilo. I horko zaplakala Maruška kam sa to dostala. No radšej nestrácala čas plačom, lebo to by jej aj tak nepomohlo. Spomenula si na svojho otca i banovala, že sa radšej na ekonomický smer nedala nahovoriť. Odbor čo vyštudovala sa jej nezdal pre prácu u macochy veľmi vhodný. Keď už tej sebaľútosti bolo dosť uvedomila si, že predsa by nad sebou nemusela palicu lámať. Veď či ju otec nenaučil CAF či TQM model do praxe zavádzať? Veru uvedomila si Maruška, že aspoň časť svojich znalostí využije, keď už sa toľko štúdiom natrápila. I vyhrnula rukávy a dala sa do práce. Keď však chcela novoty na gazdovstve zaviesť zrazu narazila na problém. Macoche, ani jej dcére Holene sa novoty v ich kurníku naskutku nepáčili. Oni len tak ako pred dvadsiatimi rokmi robili, tak i naďalej chceli aby to zostalo. Darmo im Maruška dohovárala, darmo ich prosila, neustúpili. Ba sa i Maruške vyhrážali, že ju na dlažbu tam do zimy vyhodia, ak sa opováži čokoľvek u nich zmeniť. I znovu Maruška horko zaplakala . Nemala právomoc čokoľvek meniť pokiaľ to macocha nedovolila. Ale ako prinútiť macochu, aby ustúpila? I vybrala sa Maruška za slnkom a poprosila ho, nech jej na pomoc vietor zavolá. Prekvapilo sa slnko požiadavkou dievčaťa, veď kto si už len dobrovoľne kontrolu na krk zavesí. No nedalo na sebe nič znať a poslalo k macoche vietor. Maruška mu poukazovala čo Marfuša z neznalosti povyvádzala a pohrozila, že ak to spolu neopravia obaja zle obídu. Nebolo vetru všetko jedno. Predsa len, ani raz k Marfuše nezafúkal odkedy ju na starosť dostal. Preto pomohol Maruške macochu presvedčiť. Keď účtovníctvo ona dala do poriadku, bolo potrebné poriadok i s majetkom porobiť. Starých harabúrd tam bolo až strachy. No Holena i s macochou sa zasa búrili. Nové poriadky sa im nepáčili. Opäť len zle nedobre bolo, ale vietor znova našťastie pomohol. Keď Maruška videla, ako sa všetko v hospodárstve rozpadá, predstúpila pred slnko a požiadala ho znova o pomoc. Tentokrát potrebovala finančnú dotáciu, lebo dukáty im veru nepostačovali. I vypočulo si ju slnko no samé nemohlo rozhodnúť. Poslalo ju za dvanástimi mesiačikmi do obecnej džungle na poradu . Ako tak Maruška sedí na porade a počúva, čuduje sa prenáramne. Hneď si všimla, že Veľký Sečeň má medzi nimi najväčšie slovo. No nepáčil sa jej chlad a zima, ktoré od neho išli. Ani tie reči neboli teda rozumné, ani správanie nebolo práve najušľachtilejšie. No funkcia je funkcia . Keď Veľký Sečeň niečo povedal či chcel, všetci ho do posledného mesiačika počúvali, a ako ovečky v košiari mu všetko svorne schvaľovali. Veď Január len nedávno rýchlosť prekročil a pokuta mu ukrutná prišla len včera. Február zasa chcel v hierarchii vládnej strany postúpiť a Sečeň sa s inými zvermi z veľkej politiky bratríčkoval. Marec, Apríl i Máj boli jeho kamaráti od detstva. Jún, Júl, August, September tiež policajtov robili. Jedine Október a November boli nezávislí od Veľkého Sečňa, no tí tichučko v opozícii sedeli , lebo nemali guráž sami sa mu do cesty postaviť. Nevyzeralo to pre Marušku dobre. Lebo ona má ešte chrbtovú kosť a tak sa jej pred Sečňom ani nedá tak hlboko pokloniť, ako by on chcel a potreboval. A veru sa ani neklania, čo sa Decembru naskutku nepáči. Maruška však mala veľké šťastie. Snehová kráľovná, ktorá bola verným spojencom Veľkého Sečňa tiež potrebovala finančnú pomoc. Veľký Sečeň preto ohnivo diskutoval a žiadal od ostatných mesiačikov, aby dali Snehovej kráľovnej všetko čo potrebuje. I využila nespratnica situáciu a tiež požiadala pre svoju macochu peniaze. Veľký Sečeň nechcel o tom ani počuť, lebo mu macocha ani Maruška nebola po vôli. Fúkal , zavíjal, ukazoval Maruške svoju moc až jej kosti od zimy prašťali – no ona sa nezľakla. Bola naučená na veľkú zimu. Veď v decembri, keď inventarizáciu majetku na gazdovstve robila musela podstúpiť oveľa horšie utrpenie a chlad . Našťastie mesiačikov bolo dvanásť. I rozhodli jedenásti, že ak Snehovej kráľovnej  všetko dajú, spravodlivé bude i macoche dukáty vyplatiť. A ako povedali, tak aj urobili. Dievčina prinieslo domov dukáty . No myslíte si, že sa jej macocha aspoň trochu odvďačila? Len ju ďalej a ďalej na zastupiteľstvo dvanástich mesiačikov hnala, lebo bola veľmi chamtivá. Tak objavila Maruška spôsob, ako macochu donútiť novoty zavádzať. Lebo ak macocha novoty zavádzala, dievčinka jej dukáty vybavila. No ak nie ,macocha s dlhým nosom obišla. Marušku náramne bavilo Veľkého Sečňa dráždiť a proti jeho vôli -čo potrebovala vybavovať. On ani ostatné mesiace veru netušili, že Maruška má také vzdelanie, aby s ním vedela všetky kúty vymiesť a presadiť si čo potrebuje. Sečeň zúril, zubami škrípal no s Maruškou si rady nevedel. Čím viac muselo dievča bojovať, tým lepšie pochopilo, čo ju otec naučil. I dievča rástlo a rástlo vo svojich znalostiach a skúsenostiach. Stále však mala pocit, že je neschopná, lebo jej to každý len prízvukoval. Tu sa však po šiestich rokoch obzrela a čo nevidí. Hospodárstvo náramne opeknelo. Po starých haraburdách ani stopa. Každý od macochy až po Holenu vedel, čo má robiť i ako to má robiť. To trápenie veru stálo zato. A ako to skončilo? Macocha dostala pochvalu a s Holenou i odmeny za to ako pekne hospodárstvo zveľadili. Veľký Sečeň chcel kandidovať na starostu, no nemohol. Asi viac vysokých funkcionárov robilo problémy v tejto politike, lebo im veľký šéf zakázal za akúkoľvek stranu v komunálnych voľbách kandidovať, ak o svoju funkciu nechcú prísť. Snehová kráľovná prišla o svojho veľkého spojenca. Lebo ako Sečeň plakal nad tou neprávosťou z oka mu vyplavilo kúsok skla z čarovného zrkadla a tým stratila nad ním svoju moc. A Maruška? Iste by jej aj v base bolo lepšie ako takto. Tá tu totiž teraz sedí v štyridsať stupňových teplotách o hlade a smäde, sama samučičká ako prst a tak trochu jej z toho zašibáva. Lebo ekonómky škôl nemajú dosť dovolenky, aby mohli doma oddychovať ako učitelia. Buď sa v lete budú v škole pariť a pražiť bez jedla a vody, alebo v decembri v treskúcej zime mrznúť tiež bez vody a jedla. Iste každý pochopil, že macocha by kvôli Maruške celú školu nevykurovala. No aj dievčaťu svitá na lepšie časy a tak je možné ,že sa všetko na dobré obráti. Veď nádej zomiera posledná.