Tentoraz sa pozriem na financovanie školstva cez prenesené kompetencie. A potom možno pochopíte, prečo sa často krát cítim ako Alica v krajine zázrakov. Videla som ten film a na môj vkus sa mi zdal byť chaotický , neustále sa meniaci .Hlavná hrdinka tam bojovala proti zlu, ktoré ovládlo rozprávkovú krajinu. Tento film ma v súvislosti s prenesenými kompetenciami napadol z toho dôvodu, lebo aj tento normatívny systém je plný chaosu, vopred nepredvídateľných situácií a občas sa nám zdá, že sa tam hore museli asi zblázniť keď ho zaviedli do praxe a obhajujú. Ja pevne dúfam, že sa raz aj v našom školstve nájde niekto, kto bude bojovať proti zlu do poslednej chvíle ako v rozprávke, že sa mu podarí zvíťaziť a všetko sa na dobré obráti. Čakám už dosť dlho a stále nič. Vlastne raz sme tu mali malú nádej no tá rýchlo pohasla. Systém ju zomlel tak rýchlo, ako sa len dalo, len aby sa ten základ nezmenil. Potom chápem, prečo sa každý snaží nevybočiť z radu a chrániť si svoje teplé miestečko. Ale prejdime ku kompetenciám. Každá škola dostáva na žiaka a svoje fungovanie normatív. Teda prirodzene čím viac má škola žiakov, tým väčší normatív dostane. Veľká škola= bohatá škola. Malá škola= žobrák. Niekto múdri raz povedal, že vraj to pomáha zlepšiť kvalitu škôl, zvýši sa rivalita škôl a školy budú o deti bojovať. Lebo správny rodič si predsa dá dieťa do správnej školy, kde sa dieťaťu viac budú venovať, riešiť jeho problémy a tak ďalej a tak ďalej. No už vám nikto nepovie, že škola nemá žiadne právo vylúčiť dieťa, ktoré je násilnícke, drzé, šikanuje svojich spolužiakov a prečo? Lebo toto dieťa patrí spádovo do tej školy a každé jedno dieťa musí zo zákona plniť školskú dochádzku aj psychicky labilné. Raz sme mali takého žiaka. Bol veľmi nestabilný , správal sa ako kriminálnik a ubližoval svojim spolužiakom. Keď už skoro zabil svojho spolužiaka začal to konečne riešiť súd. Ale kým súd rozhodol a poslal to dieťa do polepšovne chodil násilník naďalej do našej školy, do tej istej triedy akoby sa nič nestalo. A súd rozhodol po viac ako roku. Riaditeľ nemal žiadnu možnosť vylúčiť ho- aspoň to tvrdil. Keby bol ten chlapec dospelý dajú ho do cely, aby nezastrašoval svedkov , ale jeho nie. Asi si na súde všetci myslia, že dieťa nemôže ublížiť či dokonca zabiť. On si mohol pokojne zastrašovať koho chcel a deti chodili vo večnom strachu kedy zasa vybuchne a čo zasa vyvedie. Obeť nakoniec preradili do inej triedy , aby nebol v kontakte s útočníkom a tiež, aby ho rodičia nedali do inej školy. Aj tak to však považujem za absurdné, že žiak, ktorý nič neurobil bol nakoniec preložený. Príde mi , že potrestali obeť a nie násilníka. Na takéto prípady by mal systém myslieť a nečakať, kedy sa stane prvý smrteľný úraz. Predsa každý posielame deti do školy s tým, že budú vyrastať v bezpečnom prostredí. No na Slovensku je to tak, že máme demokraciu. Jej najslabšou stránkou je, že každý blbec má svoje práva, no slušný človek len povinnosti. Ak z dedinskej školy kvôli jednému takémuto dieťaťu odíde desať to je pre školu vážny problém. No nielen pre školu. Dieťa , ktoré preložia do školy v inej obci či meste stráca nielen kontakty so svojimi rovesníkmi, ale stráca aj puto k svojej obci. Tiež sa naučí, že ak sa objaví nejaký problém útek to vyrieši. Toto správanie nie je správne. Keď už dieťa prejde do inej školy začnú mu chýbať spolužiaci a tak spolu s rodičmi sa snaží vykresliť ako je mu v novej škole dobre, len aby k nemu odišli aj ďalší. Pokiaľ odíde jeden či dvaja žiaci potom to až tak nevadí. Ale keď už odchádzajú hromadne je to problém. No nebolo by lepšie vylúčiť jedného žiaka ako prísť o desať? V snahe udržať si deti v škole robia potom riaditelia z dedín hlúposti ako je segregácia problémových detí mimo majority či ich umiestňovanie do špeciálnych tried. V televízore sú toho plné správy. Nemyslím si, že toto je to správne riešenie no zároveň ich neodsudzujem. Riaditeľ sa má snažiť školu riadiť tak, aby každý problém vyriešil. No niektoré problémy sa dajú riešiť len na úrovni štátu. A tu štát zlyháva. Riaditeľ by podľa mňa mal mať právo vyradiť problémového žiaka, ak využil všetky dostupné metódy prevýchovy a dieťa naďalej svojim správaním ohrozuje iných. A ak nie, štát by mal vytvoriť dostatočné kapacity v polepšovniach. Lenže to sú pre štát výdavky. Na jedlo, priestory, energie, mzdy vychovávateľom, ktoré musia uhradiť čo stojí veľa peňazí. A zasa je to len otázka peňazí. Je to jeden veľký začarovaný kruh.
Normatívny systém financovania podľa mňa nie je dobrý a mal by sa radikálne prerobiť. Svedčí o tom stav v akom sa školstvo nachádza. Pri normatívnom financovaní malých dedinských škôl je veľký problém to, že spádové školy, ktoré majú menej ako 250 žiakov a personál starší (teda so mzdami vyššími)- takým školám normatív nepostačuje. Tieto školy si síce vedia vyžiadať financie v dohodovacom konaní, avšak celý proces trvá tak dlho, že ak aj štát škole pošle dodatočné financie, škola má na ich rozumné minutie spravidla len dva týždne. V praxi to potom vypadá tak, že celý rok škola žgrlí ako sa len dá a na konci decembra, keď jej niečo pošlú nakupuje sa do zblbnutia, lebo preniesť financie do budúceho roka sa síce dá ,ale len na základnú prevádzku. Preto beda ak sa niečo zabudne za tie dva týždne kúpiť, čo chýbalo povedzme vo februári. Škola musí čakať ďalší rok -znovu do decembra, kým si nažgrlí trochu peňazí a bude si môcť kúpiť čo jej na fungovanie chýba. Tiež normatívne financovanie dosť vážne krivý hodnoty škôl, lebo rodičom stačí často krát len pohroziť preložením svojho dieťaťa do inej školy a zrazu už dieťa nedostane pokarhanie či trest za porušenie školského poriadku. A tak sa stane, že jedno dieťa , za ktoré rodič neoroduje trest dostane a to druhé sa trestu vyhne. Úžasne spravodlivé.
Normatívny systém tiež spôsobuje, že školy sa v honbe za študentmi snažia urobiť všetko možné aj nemožné. A to nielen základné. Aj stredné a vysoké školy chrlia absolventov , ktorí si nevedia nájsť prácu. A tak sa stáva, že inžinier či magister pracuje pri páse či v pokladni v supermarkete , kde by mu stačila aj učňovka. Aké je to nehorázne plytvanie s financiami. Koľko rokov do ich štúdia vkladal štát peniaze. Toto vážne nikomu nevadí? A prečo to všetko? Lebo študenti sa snažia len vyštudovať bez ohľadu na to či na to ich mozog má, alebo nie, či budú mať zamestnanie alebo nie. Vyštudujú ten najjednoduchší odbor na ktorý sa dostanú aj bez prijímačiek. Keď doštudujú nikoho predsa nebude zaujímať kde vyštudovali a ako vyštudovali. Titul pred menom pre niekoho znamená veľa. Nečudo že školstvo upadá. Máme však predsa tú úžasnú demokraciu. Každý má právo študovať.
Veru poviem vám nachádzam sa v krajine zázrakov zvanej školstvo. A nie a nie sa z toho sna dostať.
Celá debata | RSS tejto debaty