Kráľ Svätopluk mal troch synov. I zavolal si ich k sebe keď ležal na smrteľnej posteli. Keďže chceli po jeho smrti vládnuť všetci , kázal im priniesť tri prúty. Keď boli prúty vo viazaničke nariadil, aby ich zlomili. No žiaden zo synov to nedokázal. Potom viazaničku kázal rozdeliť a podal ho každému zvlášť. Samostatný prút sa zlomil ľahko. I Svätopluk im vysvetlil, že len ak budú vládnuť vo svornosti a vzájomne si budú pomáhať , len vtedy ich žiadny nepriateľ nepremôže. Ak si však ríšu podelia, nepriateľ ich poľahky premôže a ríšu im vezme. Možno aj na začiatku držali svorne a Svätopluka počúvli,no netrvalo dlho od jeho smrti a začali sa deliť, lebo na jeho slová rýchlo zabudli. I ruvali sa a naťahovali o to ,kto je lepší.Keby boli držali spolu, mohli by kráľovstvo zachrániť. Avšak nedržali spolu a tak si oslabenú krajinu Maďari podmanili na veľmi dlhý čas.
Nezdá sa vám, že tento príbeh sa dá tiež veľmi ľahko presunúť do súčasnosti? Dokonca ak by sme za synov dosadili: učiteľa,odborára a rodiča žiaka bola by situácia podobná. Veď aj učitelia sa rokmi rozdelili na učiteľov základných škôl, stredoškolských a vysokoškolských a každý hrabe za seba. Odborári tí sú zasa starí a noví a človek ani nepochopí prečo. A rodičia? To je samostatná kapitola. Tí radšej v kútiku sedia a nič nepovedia. Lebo nie každý z tých prútov je rovnako mocný a hrubý.Dovolím si tvrdiť, že rodič je v tomto prútik najslabší. Možno sa však mýlim. Veď aj ja som len človek.A čo by som veľmi chcela? Aby si už ľudia v školstve konečne vstúpili do svedomia a spojili sa za spoločné dobro. Len vtedy to bude v školstve fungovať, ak budú držať spolu ako tie tri prúty. Delenie totiž ešte nikdy nikomu nepomohlo!!!!A ak dovolia pridať aj štvrtý prút- nepedagóga potom bude zväzok ešte pevnejší a stabilnejší.To je však veľmi nepravdepodobné.
Iste ste si všimli, že tak ako tento, aj tie predchádzajúce príbehy boli sebe podobné, len stále inak podané. Bol to zámer. Pozrieť sa na jednu a tú istú vec, či rovnaké situácie z rôznych uhlov pohľadu formou rozprávky. Neodolala som napísať tieto rozprávky tak, ako ich ja v školstve vidím a cítim. Samozrejme tých rozprávok by bolo aj viac : O Snehovej kráľovnej, Snehu-lienke, Červenej čiapočke, Popolvár atď. Každá jedna opisuje ľudí a situácie v školstve rovnako, akoby sa stali v rozprávke. Lebo rozprávky sú o bežnom živote a snažia sa nás naučiť ako v tej ktorej situácii sa má človek zachovať. A prečo som tu vlastne začala písať?
Zostala som v škole sama a keďže nie som podstatná a nadarmo predsa nebudú míňať elektrickú energiu na ekonómku školy odpojili ma od chladničky.Keďže sa nevarí, musela som si jedlo priniesť z domu. Samozrejme sa mi jedlo v teple skazilo a ja som sa priotrávila.V kŕčoch a bolestiach som sa zvíjala a vravela som si : Čo som ja komu urobila? Aj v ZOO sa k zvieratám chovajú lepšie ako k nám.
Možno je situácia vo vašej škole iná.Buďte radi a vážte si to. Ak nie berte vážne moje posolstvo: Správate sa k sebe lepšie a múdrejšie ako u nás.Nedeľte sa zbytočne na učiteľov, upratovačky, školníkov či kuchárky.Všetci tvoríme piliere školstva. Ak sa jeden pilier podpíli padne celá budova. A ešte jedna vec.Žiadne peniaze, ktoré si vybojujete na úkor iných nenahradia dobré vzájomné vzťahy na pracovisku.Peniaze totiž majú čarovnú moc- nikdy ich nie je dosť.